reklama

Prišla veľká voda, Záplavy v Zhengzhou

Toto vydanie môjho blogu nebude o cestovaní. Namiesto toho vám priblížim aktuálne udalosti zo záplav, ktoré postihli mesto Zhengzhou, kde žijem už sedem rokov.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (5)

Práve sme sa s manželkou vracali taxíkom domov, keď to všetko začalo. Prietrž mračien, akú som ešte v Čine nevidel. Začiatok týždňa, pondelok ,niečo okolo štvrtej hodiny popoludní. Cestovali sme autostrádou týčiacou sa ponad mesto na betónových pilieroch a cesta bola súvisle pokrytá vrstvou vody. Samozrejme, náš vodič spomalil a naša cesta trvala o niečo dlhšie ako nám najprv naša taxi apka ukazovala.

Už keď sme docestovali pred brány nášho sídliska, dážď ustal. Neskôr zrážky zosilneli a pokračovali celú noc a nasledujúci deň. V utorok počas jednej hodiny prudkého lejaku spadlo dokonca 20 cm zrážok, čo je jedna tretina celkového počtu z minulého roka. 

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

V noci nám bolo jasné, že situácia je veľmi vážna, keď vyhlásili prvý stupeň záplav a do sveta začali vychádzať prvé správy a videá zaplaveného mesta. U nás, na okraji mesta, to ešte držalo, aj keď sme dostali správy od správcov nášho sídliska, že časť pivničného priestoru už zatekala.

Ráno bolo všetko inak. Ako prvé som si všimol, že bola vypnutá klíma, a tým pádom aj elektrina v celom byte. Pozrel som von oknom, no nechcel som veriť tomu, čo vidím. Voda pokryla celé ulice a hladina ešte len stúpala. Chcel som poslať správu známym, ale môj mobil bol bez signálu. Voda bola tiež odpojená. Celé ráno sme počúvali, ako sa voda z ulíc vlieva do podzemnej garáže nášho sídliska a usadený vzduch bublal k hladine.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Vyhlaď z okna
Vyhlaď z okna 

Začali sme si uvedomovať, že situácia sa nezlepší za deň. Našťastie sme boli na takú situáciu nevedomky pripravení. Odkedy fungujem v Číne, tak si pitnú vodu zháňam cez službu, ktorá mi ju nosí vo veľkých 17 litrových džbánoch, ktoré následne napojím na automat.

Jedlo. Zabalený dlhotrvajúci chlieb, konzervy, nutella, arašidové maslo, džem, mlieko, proteínový prášok. Aby sme neplytvali vodou, tak sme jedli len suchú stravu, ktorej sme už mali dosť.

Celkovo panoval kľud. V prvý deň potopy ľudia vychádzali von zo svojich príbytkov v menších počtoch. Vychádzali, aby zohnali zásoby pitnej vody a jedla. Poniektorí z nudy, s dáždnikmi nad hlavou a brodiac sa ponad pás vo vode.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Vynaliezavosť našich susedov
Vynaliezavosť našich susedov 

Kým mi ešte slúžila baterka v mobile, tak som napísal správu a nechal mobil na parapete dúfajúc, že chytím signál a naši najbližší sa nemusia o nás báť. Zvyšok dňa sme strávili čítaním kníh, pozeraním sa z okien, chodením z izby do izby a rozprávaním sa. Pri stmievaní sme z parapetu stiahli lampu so solárnym panelom, ktorú sme nechali nabíjať celý deň.

Na ďalší deň sme si všimli, že voda ustupuje. Tiež, prišli prvé znaky oficiálnej pomoci od úradov. Pred našimi oknami sa začali rozbiehať záchranné operácie. Videli sme vodné skútre, nafukovacie člny, helikoptéry a bagre, ako odvádzajú ľudí preč.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Záchranne akcie v 2. deň potopy
Záchranne akcie v 2. deň potopy 

Pred obedom už klopali susedia na naše dvere a kontaktnými informáciami na záchranné služby. Pýtali sa, či nám niečo nechýba, či sa nepotrebujeme odtiaľto nejako dostať. Nám však zatiaľ nič nechýbalo, tak išli pomáhať ďalej.

Chór cikád bijúci do našich okien nám dával najavo, že ďalší dážď už nehrozí. Ľudia sa zhromažďovali vo väčších počtoch, aby si navzájom uľahčovali situáciu a šírili potrebné informácie. Pre malé deti to bolo ako na prímorskom výlete. Naháňali sa pri fontáne a cupkali v šľapkách, zatiaľ čo voda pomaly ustupovala. Poniektorí si vybrali plávacie kolesá alebo plastové vaničky, v ktorých ich rodičia vozili po vode. Nielen deti, ale aj rodičia si začali užívať trochu nečakaného oddychu.

Keďže sme stále nemali elektrinu a ani spojenie so svetom, išli sme von medzi ľudí. Vtedy sme zistili, že signál je možné chytiť na streche paneláku. Tiež sme zistili, že situácia v meste je už viac-menej urovnaná, že za našu záplavu môže vypustenie susediacej priehrady. Tým pádom veľa našich susedov s autami, ktoré boli komplet zatopené v podzemnej garáži, boli veľmi nahnevaní na správu nášho sídliska, ktorá im nedala vôbec nič o tom vedieť.

Náš kamarát , ktorý býva na opačnej strane mesta, mal zhodou okolnosti známeho, ktorý býval na našom sídlisku. Keďže sa nemohol spojiť s nami, tak sa o to pokúsil cez svojho známeho. Prostredníctvom neho nám oznámil, že táto situácia bude v našej časti mesta trvať ešte niekoľko dní, že po nás príde svojím autom. Naša idylka bola zrazu narušená. Rozhodli sme sa rýchlo pobaliť a dostať čo najrýchlejšie preč. K tomu nám pomohol jeden bagrista, ktorý zozbieral ľudí na lopate svojho bagra a odniesol na súš. Takýmto spôsobom sme sa desiati dostali naspäť k civilizácii.

Na podobnom bagre nás odviezli preč
Na podobnom bagre nás odviezli preč 

To, čo nás čakalo na súši by som si ani nevedel vo sne predstaviť. Stovky záchranárov, požiarnikov, policajtov, vojakov a dobrovoľníkov, ktorí vo svojich rôznych stanovištiach a s rôznou technikou, vybavením odoberali a triedili zachránených ľudí, poskytovali im osvieženie, jedlo a posielali ich na autobusy, ktoré ich zase odvážali ďalej. Neďaleko bola nemocnica, a tak prednosť dostávali pacienti odvedení z nej.

My sme sa ale potrebovali stretnúť s naším kamarátom, ktorý sa snažil dostať k nám. Policajti stojaci pri nás nám povedali, že tu sa autom nedostane, a preto by sme mali kráčať na východ, kde mu môžem zavolať. Cestou sme sa stretli so študentmi z univerzity, ktorí nám rozprávali, ako sa k ním žiadna záchrana nedostala, že ostalo ďalších tritisíc študentov uviaznutých na ich internáte.

Ľudia odchádzajú autobusom
Ľudia odchádzajú autobusom 

Po dvoch kilometroch sme natrafili na ďalšie stanovište, kde nám dobrovoľníci poskytli kúsok jedla a možnosť si nabiť mobil. Poslali sme nášmu kamarátovi našu polohu a čakali. Keď sme sa končene stretli, tak nám vyrozprával, ako sa celý deň snažil k nám dostať. Už cestou k nemu nám bolo jasné, hlavne keď sme prechádzali rozvodnenou cestou, akými prekážkami musel prejsť, aby sa k nám dostal.

My sme boli vďačný za obetavosť nášho kamaráta a radi, že to máme všetko za sebou a sme späť v civilizovanom svete. Na ďalší deň sme sa snažili spojiť so správou nášho sídliska, ale neúspešne.

Vladimir Skala

Vladimir Skala

Bloger 
  • Počet článkov:  15
  •  | 
  • Páči sa:  79x

Žijem už dlhu dobu v zahraničí. Od svojich 13 rokov som sa s celou rodinou odsťahoval do USA a po dokončení magisterského štúdia som začal svoju Čínsku anabázu. V Číne, kde sa venujem vzdelávaniu, už pôsobím od roku 2013. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

9 článkov
Post Bellum SK

Post Bellum SK

73 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu